Armáda Čiernej Hory

Výcvik speciálních jednotek Černé Hory
Výcvik speciálních jednotek Černé Hory. (Zdroj: Day Life.com.)

Po tom, ako v polovici roku 2006 získala Čierna Hora nezávislosť, bolo pre mladú krajinu nevyhnutné zreorganizovať ozbrojené zložky na svojom území a vybudovať tak vlastnú armádu. Po oddelení od Srbska sa nachádzalo na území Čiernej Hory 6 500 vojakov. Zakrátko ale nová vláda vyhlásila, že plánuje zredukovať tento počet na 2 500. 30. augusta 2006 čiernohorský prezident Filip Vujenović zrušil brannú povinnosť, čo jasne naznačuje zámer budovať plne profesionálnu armádu.

Keďže pobrežie Čiernej Hory bolo posledným pobrežím ktoré zostalo pred rozdelením belehradskej vláde, Čierna Hora zdedila všetky zvyšné lode. Tá sa ale pochopiteľne najmä z finančných dôvodov a kvôli zbytočnosti rozsiahlych námorných síl rozhodla zredukovať flotilu len pre potreby pobrežnej ochrany. Podobné zmeny čakajú aj letectvo. Aj keď to získalo po rozdelení 9 lietadiel G-4 Super Galeb, neplánuje dlhodobo udržiavať bojové lietadlá. Letectvo má byť zamerané na transportné úlohy, prevažne za využitia vrtuľníkov, max. je možné očakávať zavedenie niekoľkých bojových vrtuľníkov.

Čierna Hora vyjadrila svoju ochotu pripojiť sa k NATO. Momentálne je krajina v programe NATO Partnerstvo pre mier. Avšak podľa prieskumom verejná mienka nie je naklonená vstupu krajiny do NATO. Dôvodov je viacero. Ide napr. o spomienky na bombardovanie z roku 1999, slabá snaha vlády zlepšiť informovanosť verejnosti, ale aj silný pacifizmus vládnuci v krajine.

Po vzniku armády nebol vymenovaný hlavný veliteľ armády okamžite. Výkonom tejto funkcie boli poverení veliteľ armády generálplukovník Jovan Lakčevič a veliteľ námorníctva viceadmirál Dragan Samardžić.

Helikoptéra gazelle během výcviku speciálních sil
Helikoptéra Gazelle během výcviku speciálních sil. (Zdroj: Wikipedia.org.)

Tak ako sa po delení armád stáva, aj tentoraz začína novovzniknutá armáda s dostatočným počtom techniky, ktorá ale potrebuje akútnu modernizáciu. Dokonalým príkladom je letectvo. Na letisku v Podgorici zostalo 17 lietadiel G-4, 4 Utva 75, 17 vrtuľníkov Gazelle a 5 Mi-8.

Čierna Hora si môže vziať príklad z iných krajín ktoré prekonali podobný vývoj. Treba podotknúť, že na strane Čiernej Hory je niekoľko dôležitých faktorov. Väčšina zbraní v armáde je dedičstvom z bývalej Juhoslávie, a teda aj veľká časť týchto zbraní pochádza z dnešného Srbska. Nakoľko oddelenie Čiernej Hory nebolo ani zďaleka také dramatické ako dej okolo Kosova, je cesta potenciálnemu dovozu zbraní do krajiny otvorená. Teoreticky by Srbsko bolo schopné dodať kompletnú škálu pechotných zbraní.

Pechota má k dispozícii srbské pušky M70, vychádzajúce z kalašnikova, a celú plejádu ďalších srbských zbraní, ako odstrelovacie puška M76 a M91, dokonca aj moderné M93 black Arrow. Medzi guľometmi majú hlavné postavenie opäť srbské modely M72 a M84. Aj tu sa prejavil populárny trend používania samopalov MP5 ktoré majú k dispozícii hlavne špecializované útvary. Základnou pištoľou je model CZ-99 (taktiež srbská výroba). Na boj proti obrnenej technike sú k dispozícii ľahké protitankové rakety M79 Osa a M80 Zolja. Delostrelectvo sa opiera o zhruba tridsať diel M-46 a D-30 ruskej výroby. Mechanizované útvary majú k dispozícii vozidlá značiek TAM a FAP, a nemecké terénne vozidlá Mercedes G. Tanky T-55, podľa niektorých údajov až 61 kusov, bolo uskladnených v záujme ušetrenia nákladov.

Plavidlo Koncar ve službách námořnicva Černé Hory
Plavidlo Koncar ve službách námořnicva Černé Hory. (Zdroj: Military Photos.net.)

Námorníctvo zdedilo de facto všetky zvyšné lode ktoré Srbsko malo. To zahrňuje dve fregaty typu Kodor. 5 člnov typov Osa 1, Koncar a Mima, a špecialitou je plachetnica Jadran. Aj tu sa dá očakávať značná redukcia, ako prebytočné možno označiť v prvom rade dve fregaty (dá sa predpokladať, že za krátku dobu bude min. 1 vyradená).

Štruktúra armády už bola taktiež upravená podľa dnešných požiadaviek. Čestná prápor sa skladá z Čestnej roty, armádnej skupiny, veliteľstva a špeciálnej jednotky Zlatica. Rota vojenskej polície pozostáva z dvoch čiat, dopravnej čaty a služobnej čaty. Brigáda ľahkej pechoty sa skladá z troch práporov, prieskumnej roty, roty palebnej podpory a protilietadlovej čaty. Brigáda špeciálnych síl má k dispozícii protiteroristický prápor, čatu námornej pechoty, čatu vojenskej polície, čatu na zabezpečenie komunikácie, horský prápor, ženijnú rotu a čatu RCHBO. Tréningová a podporná čata pozostáva z logistického centra, zdravotníckeho centra, komunikačného centra a tréningového centra. Na leteckej základni je vrtuľníková eskadra pozostávajúca z troch sekcií – útočnej, transportnej a úžitkovej. Taktiež je na nej dislokovaná rota technickej podpory a bezpečnostná čata. Námorná základňa pozostáva z veliteľstva, jednotky strážnych člnov, jednotky pobrežného prieskumu a ostrahy, záchrannej jednotky, tréningového centra Jadran, komunikačnej a logistickej čaty.

Čiernohorská armáda ešte musí vyriešiť niekoľko problémov. Prvým bude zníženie početných stavov na udržateľnú úroveň. Ďalším problémom je PVO. Precedens bol vytvorený po vstupe pobaltských štátov do NATO, ktorých vzdušný priestor chránia striedavo iné krajiny aliancie. Na to by ale musela Čierna Hora nájsť ochotného partnera. Pozemná PVO by mohla byť aspoň čiastočne zabezpečené podobnými prostriedkami ako je americký Avanger, alebo modely známe z Čiech a Slovenska (napr. BRAMS) a z ramena odpaľovanými raketami ako sú napr. ruské Igla ktoré sú mimoriadne spoľahlivé. Jednotky, operujúce s týmito raketami sú schopné účinne operovať aj v symetrickej vojne, čo potvrdzujú úspechy napr. z vojny medzi Ekvádorom a Peru z roku 1995.

Na prvý pohľad sa zdá byť armáda bez dostatočného množstva transpotných prostriedkov. Avšak bolo by priam nevýhodné investovať do tankov, BVP či OT ktoré majú aj vysoký prevádzkové náklady. Skúsenosti z Iraku, Afganistanu a iných bojísk dokazujú, že armáda je schopná operovať za pomoci terénnych vozidiel (Mercedes G) a obrnených vozidiel ako je napr. Cougar, a neraz sú ďaleko vhodnejšie ako ťažká technika. Sú primerane odolné, lacné, a ani prevádza nie je náročná.

Armádní cvičení Černé Hory
Ukázkové cvičení armády Černé Hory. (Zdroj: Wikipedia.org.)

Bez tankov a len s ľahkými protitankovými zbraňami by sa mohla zdať armáda neschopná čeliť obrneným vozidlám na dnešnom bojisku. Tento problém je ale ľahko riešiteľný nákupom prostriedkov ako je Spike či Kornet, a ich umiestneným na ľahké vozidlá (bežná prax napr. špeciálnych jednotiek – viď americké jednotky v Kurdistane rok 2003). Tak sa spojí palebná sila a mobilita do jedného celku.

Ibaže na to, aby armáda mohla plniť všetky úlohy ktoré jej môžu byť uložené nestačí zakúpiť nové zbrane. V Českej republike aj na Slovensku máme bohaté skúsenosti s nasadením armády, dokonca aj na vlastnom území. Vojaci ale nebojovali. Spravidla šlo o zásahy počas povodní. A práve prírodné katastrofy a iné mimoriadne situácie sú hlavným ťažiskom domáceho nasadenia ozbrojených síl v modernej Európe. Na to treba ale vybudovať ženijné jednotky, poľné nemocnice či transportné kapacity, ako aj zaoberať sa problematikou zvládania davu.

A tu sa dostávame k ďalšej otázke, a síce organizácie armády. Spomenutá brigáda ľahkej pechoty by podľa môjho názoru mali plniť vyššie uvedené úlohy na domácom území. Brigáda špeciálnych síl zas na druhej strane poskytuje výborný základ pre vojská určené prioritne na bojové úlohy.

Keď sme si už rozobrali perspektívne smery ktorými by sa mohla armáda uberať, je na čase zaoberať sa otázkou zapojenia týchto vojsk do medzinárodných operácií. Prvé čo čitateľa zrejme napadne, je zapojenie špeciálnych síl. To ale zďaleka nie je všetko. Netreba zabúdať na fakt, že rekonštrukčné tímy sú taktiež často žiadané na pomoc pri vojenských operáciách. Tretím zaujímavým spôsobom je využitie vrtuľníkov. Už bol spomenutý vzor Macedónska. To svoje vrtuľníky modernizovalo a využíva ich v medzinárodných operáciách.

Letectvu ani námorníctvo sme doposiaľ moc nespomínali. Čo sa námorníctva týka, tu môže Čierna Hora v krátkodobom horizonte poskytnúť hlavne logistické centrum. Čierna Hora síce neleží na žiadnom strategickom mieste, no doky v ktorých môžu lode bezpečne zakotviť, byť opravené či nabrať zásoby nie sú nikdy na škodu. No a v neposlednom rade, zostáva tu plachetnica Jadran, ktorá si určite bude vedieť pri troche vôle nájsť svoje uplatnenie, keď aj v komerčnej oblasti.

Omnoho väčší potenciál ale tkvie vo vzduchu, a to nielen vo vrtuľníkoch. Bezpilotné prostriedky sú považované za doménu veľmocí. To sa ale ľahko dá zmeniť. Veď bezpilotné prostriedky sú omnoho lacnejšie, a prevádzkové náklady sú taktiež neporovnateľne nižšie ako pri klasických lietadlách, takže de facto by sme mohli za nákladnejšie lietadlá práve pilotované, a teda teoreticky práve tieto by mali byť „doménou bohatých“ (pokiaľ sa bavíme o prieskumných a bojových strojoch). Práve bezpilotné lietadlá by mohli vzkriesiť letectvo za omnoho kratší čas, než pilotované lietadlá. A či budú užitočné? Čo sa týka zahraničných misií: zoberme si situáciu v Afganistane, kde majú vojaci koalície problémy zabezpečiť malým počtom vojakov sledovanie veľkých prostriedkov. Taktiež v mestskom bojisku si získavanie informácií bezpilotnými lietadlami získalo pevnú pozíciu. A taktiež počas prírodných či iných katastrof môžu ísť tieto stroje tam, kde nikto iný, a môžu tak priniesť cenné informácie.

Keď sme si už rozobrali všetky tieto možnosti je treba dodať, že sa nedá očakávať, aspoň v krátkodobom horizonte uskutočnenie týchto zámerov. Dôvodom je už len cena. Aj keď som sa snažil pristupovať k veci racionálne, a odbúraval všetky prebytočné náklady, ešte stále ide o nákladné projekty, a nakoľko Čierna Hora nepotrebuje v krátkodobom horizonte tieto reformy, nakoľko to jednoducho politická situácia nevyžaduje.

To ale nič nemení na tom, že pozícia Čiernej Hory toto všetko dovoľuje. A dá sa očakávať, že keď dôjde k nadviazaniu pevných medzinárodných väzieb nastanú časy, keď bude vyžadovaná aj vojenská spolupráca, ktorá by mohla ešte zvýšiť medzinárodný kredit krajiny.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 28. 9. 2008